SZĽH v uplynulých mesiacoch rokoval s klubmi extraligy združenými v
Asociácii profesionálnych klubov (APHK) s cieľom vyriešiť zmluvnú núdzu.
Do nej sa APHK dostala pre to, že predala marketingové práva súvisiace s
extraligou aj na sezóny 2023/24 a 2024/25, pričom tieto práva už od
SZĽH nemala garantované. "My sme sa chceli venovať iba MS, ale po
informáciách, ktoré vyšli von, musíme zareagovať. My vedieme s klubmi
asi tri mesiace nejaké rokovania. Chceli sme to vyriešiť v našej
kuchyni, ale bohužiaľ, po viacerých pokusoch o dohodu považujem za
podlé, že niekto zverejnil takéto informácie deň pred štartom MS. Máme
tu veľa hráčov aj trénerov z extraligy, dokonca aj masérov. Všetkých to
ovplyvňuje. Fanúšikovia sa tešili na hokejový sviatok, ktorý je raz za
rok a keďže rokujeme už tri mesiace, určite to mohlo počkať," povedal Šatan na brífingu v lotyšskom dejisku svetového šampionátu.
Podľa šéfa zväzu sa jeho predstavitelia snažili o kompromis, no ten nebol zatiaľ zo strany PHL akceptovaný: "My
rokujeme od februára a ponúkli sme niekoľko riešení. Ponúkli sme
niekoľko kompromisov aj majiteľom klubov a aj sponzorom. Predĺženie
opcie bolo na stole do 31. marca, ale kluby nejavili aktivitu, alebo
ochotu dohodnúť sa. Ale rokovania pokračovali, z našej strany išlo
viacero návrhov. Ich požiadavka znela, aby sme im dali riadenie ligy a
marketingové práva na 10 rokov. Pre nás je to neakceptovateľné. Naša
posledná ponuka bola 10. mája, po nej boli zo strany viacerých klubov
pozitívne ohlasy. O deň neskôr však druhá strana zverejnila v médiách
informáciu o spustení PHL. My si myslíme, že nie je potrebné, aby
vznikali nejaké nové spoločnosti, toto je už tretia, ktorú kluby
zakladajú. Naša požiadavka bola, aby v nej bolo všetkých dvanásť klubov.
Toto je zasa nejaká ďalšia neúplná organizácia, ktorá chce vzniknúť. My
s takýmito ľuďmi, ktorí sú predstaviteľmi PHL, nechceme viesť rokovania
po tom, ako sa k tomu oni postavili. Budeme ich viesť s predstaviteľmi
extraligových klubov, ktorí sa do konca mája prihlásia do Slovenskej
hokejovej extraligy. A s nimi dojednáme všetko potrebné a budeme sa
rozprávať o tom, ako by mala liga vyzerať."
Generálny sekretár SZĽH Miroslav Lažo zdôraznil, že SZĽH musí fungovať ako celok a štiepenie nikomu neprospieva: "Veľmi
nás táto situácia mrzí. Najmä to, že takéto niečo vyplávalo zo stany
PHL deň pred MS. My sme rokovali so všetkými vo februári a celá situácia
vznikla po tom, keď zástupcovia klubov prišli za nami s tým, že je
problém. My sme neuplatnili opciu na marketingové práva na ďalšie dva
roky, napriek tomu APHK si ju voči svojim sponzorom uplatnila a preto
vznikla táto situácia. Kluby si opciu uplatnili neprávom a preto vznikla
zmluvná núdza. My sme to však zohľadnili a klubom sme chceli opciu
uplatniť, aj keď na to nemali právo. Chceli sme zachovať v hre
generálneho partnera na ďalšie dva roky, aby sa mohla zmluva naplniť.
APHK vyzerá ako neseriózny partner, ak takéto niečo urobí a vystaví
kluby do takejto situácie. Najskôr tu bol Pro-Hokej, potom APHK a teraz
je tu PHL. Všetko by mal riadiť SZĽH a myslím si, že je to veľmi
seriózne nastavené. My sme im chceli vyjsť v ústrety tým, že zachováme
generálneho i bettingového partnera. Sto percent všetkých príjmov by
išlo na kluby, na zväz by počas tých dvoch rokov išlo nula eur. Potom by
sme vysúťažili lepšiu zmluvu. Ja si myslím, že je doba, kedy sa treba
spájať a nie rozdeľovať. Potom budeme ďaleko silnejší a dokážeme získať
viac prostriedkov."
Lažo dodal, že zo strany zväzu sa chystajú aj ďalšie kroky ku zlepšeniu prostredia a všetko odprezentovali klubom: "Prišli
sme s tým, že od budúcej sezóny sprofesionalizujeme rozhodcov,
disciplinárna komisia bude promptnejšia, najmä čo sa týka play off.
Napríklad, že rozhodne do 24 hodín. Je tam niekoľko ďalších návrhov.
Samozrejme trváme na tom, že súťaž bude vždy patriť pod SZĽH. Riadenie
súťaže navrhujeme tak, že v ligovej rade budú dvaja zástupcovia klubov a
dvaja zo SZĽH. Aby to bolo fér. Navrhli sme vytvorenie ligovej rady,
alebo komisie pre extraligu, kde budú len zástupcovia klubov. To vieme
zadefinovať a riešiť. Na tieto návrhy neprišla žiadna odpoveď, ale
prišlo vyhlásenie o založení PHL. Niektorí zástupcovia klubov absolútne
nerešpektujú naše stanovy a najvyšší orgán zväzu, ktorým je Kongres.
Žijeme v demokratickej spoločnosti, 121 zástupcov je v Kongrese a tieto
kluby nezískali jeho dôveru. A teraz nerešpektujú demokraticky zvoleného
prezidenta, ani výkonný výbor a presadzujúc si niečo svoje."
Pre kluby v PHL by v prípade osamostatnenia nastal výrazný problém.
Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) informovala SZĽH, že aktivitu
niektorých klubov v snahe založiť si vlastnú súťaž nepodporuje. To
znamená, že kluby by nemohli vykonávať medzinárodné prestupy medzi ich
klubom a klubom zo zahraničia. "Tí, ktorí sa rozhodnú ísť vlastnou
cestou nebudú mať tie výhody, ktoré im zväz ponúka. Museli by si totiž
samé financovať rozhodcov, delegátov, matriku, informačný systém,
nezávislé kontrolné komisie ako je disciplinárna a arbitrážna komisia,
ktoré doposiaľ v celom rozsahu financuje SZĽH. Zástupcovia IIHF sú
znepokojení s tým, čo sa deje, ale máme informáciu, že nebudú dávať
novému subjektu výnimky, transfery budú naďalej robené cez SZĽH," dodal Šatan.
Ak by reálne PHL odštartovala, stále nie je jasné, kto by v nej
štartoval. Šatan uviedol, že viaceré kluby v APHK nie sú stotožnené s
tým, že má vzniknúť nová súťaž. "My máme informácie, že ten počet sa
mení, nevieme teraz, aký je tam stav. Ale vieme o klube, kde 90 percent
majiteľov nevedelo, že ich klub prihlásili do tohto projektu. Takže
koľko ich je, to uvidíme asi až na konci mája, keď budeme vedieť, kto sa
prihlásil do extraligy. Ak to neurobia, je to ich rozhodnutie. Ja môžem
len vyzvať k zodpovednosti pre slovenský hokej. Neviem, aké garancie
budú mať hráči v kluboch. My niečo garantujeme a budeme aj naďalej."
Stále teda hrozí, že na Slovensku vzniknú dve nové súťaže, čím sa logicky otupí kvalita v oboch. "Stále
sme nechali otvorené dvere, kluby do extraligy sa môžu prihlásiť do
konca tohto mesiaca. S tými sa budeme rozprávať, ako ďalej. Ostatné
kluby môžu urobiť to, že sa neprihlásia do súťaže a rok môžu byť mimo,
ale stále môžu byť členom SZĽH. Druhý rok sa musia rozhodnúť a ak sa
neprihlásia, podľa stanov im zanikne členstvo. A ak by chceli hrať opäť
najvyššiu súťaž, museli by ísť cez druhú ligu," uzavrel Šatan.